Veda v joge No 1. Neuroplasticita


Tento článok je prvou časťou z pripravovanej série o vede v joge. Neuroplasticita a základná predstava o tom, ako vyzerá mozog je bezpochyby jadrovou. Ďalej bude nasledovať príspevok o amygdale vs. kortex, o genetike vs. prostredie a podobné vedou podložené články.


         Mysleli sme si, že mozog je nemenný. Mysleli sme si, že nás genetika definuje. Kolb a Gibb (2015) hovoria, že napriek istej stálosti a konštantnosti mozgových funkcii je v nich tiež veľký podiel variability. Táto variabilita znamená aj kapacitu mozgu meniť svoju štruktúru a funkciu ako reakciu na rozmanitosť okolia - často je menovaná aj mozgovou plasticiou, neuroplasticitou.


Napriek tomu, že je tento pojem v súčasnosti používaný v psychológii a neurovedách, nie je jednoduché ho presne zadefinovať a používa sa v kontexte zmien na rôznych úrovniach nervového systému - od molekulárnych zmien (ako napríklad zmeny v expresii génov) po celkové ľudské správanie.


Mozog v kocke

                   V kontexte jogy sú v práci od Widdetta (2014) popísané tie najdôležitejšie fakty, ktoré tu vyberám. Každá jedna časť mozgu má svoju funkciu, pričom tieto časti sú navzájom pospájané. Autor v mozgu určil 3 hlavné časti — kmeň, limbickú časť (emócie) a kortex (plán) — ktorých prepojenie je nevyhnutné na to, aby sme integrovali, reps. prepojili celý mozog. Takéto prepojenie nazval aj vertikálnym prepojením, nakoľko tieto časti sú nad sebou. Čím vyššie v mozgu idete, tým viac hovoríme o “kultivácii človeka”.

 


Mozgový kmeň kontroluje tok informácii a správ medzi mozgom a zvyškom tela. Kontroluje tie najzákladnejšie funkcie ľudského tela ako je napríklad spánok a bdenie, hlad, smäd, reakciu útok-útek pri hrozbe. Predstavte si to naozaj ako úplný základ človeka ako zvieracieho druhu.

Limbický systém je hneď nad mozgovým kmeňom a má na starosti emocionálne odpovede. Napriek tomu, že emóciami disponuje aj pes, mnoho z nás sa riadi práve na základe vyhodnocovania, ktoré dostaneme od limbického systému. To je ten pocit, ktorý máme zo situácie, ktorý niekedy vyhodnotíme aj ako podvedomie. “Neviem prečo, ale nepáči sa mi tu.” Telo (a tým nemyslím len mozog) si pamätá. Tebe sa na tom mieste nemusí páčiť preto, lebo si na podobnom už bol a stalo sa Ti tam niečo, čo sa Tvojmu mozgu nepáčilo. Odvtedy Ti každú podobnú situáciu začal vyhodnocovať ako “Neviem prečo, ale nepáči sa mi tu.” Amygdala (o ktorej bude reč neskôr) je kritickou štruktúrou pre reguláciu a vôbec vynáranie emócii, s ktorou sa potrápil nejeden psychiater či psychológ u pacientov s úzkostnými poruchami. Táto štruktúrka je síce malá, ale keď je hyperaktívna, človeka vie pekne potrápiť. Má totižto na starosti (okrem iného) strach (útoč -nehýb sa- uteč).

Oblasť kôry (v našom prípade fronátlny a prefrontálny kortex) má na starosti nápady, plánovanie, rozhodovanie. Tu vniká uvažovanie o uvažovaní, kreativita, inteligencia. Opačnou stranou mince je ale aj schopnosť dumania a utápania sa v negatívnych myšlienkach. Tu — na vrchu — sa bavíme o vedomom uvažovaní. Prefrontálny kortex nám poskytuje pauzu medzi impulzom a našim konaním.

Odvrátenou stranou emócii je tendencia rozhodovať sa na základe nich, odvrátenou stranou myslenia je tendencia veriť všetkému, čo naša myseľ vytvorí. Pokoj je niekde medzi tým. Ďakujem emóciam za informáciu a za korenie života, myšlienkam za možnosť mať nadhľad a nápady. Rozhodne ale vedomie.

Vyššie bolo spomenuté vertikálne prepojenie. Teraz k horizontálnemu. Horizontálnym prepojením sa myslí prepojenie dvoch strán — pravej polovice (hemisféry) a ľavej polovice. Pravá polovica mozgu ovláda ľavú stranu tela a ľavá polovica mozgu ovláda pravú polovicu tela. Tam hore, na úrovni mozgového kmeňa sa totiž všetky dráhy skrížia. Hovorí sa, že pravá polovica je kreatívna a emocionálna a ľavá je analytická a racionálna. Môže byť ?

Neuroplasticita



Neuroplasticita je kapacita mozgu vytvárať nové neurálne (nervové) spojenia a rast nových neurónov ako odpoveď na zážitok. Siegel, 2010

Autor ďalej píše, skúsenosť aktivuje neuródu a to ďalej vedie k posileneniu spojení. Spojenia v mozgu vlastne zabezpečujú komunikáciu jednotlivých oblastí mozgu. Takéto posilovanie spojov a vznikanie nových spojov prebieha len na základe určitých podmienok — opakovanie, zameraná pozornosť a emočného zapojenia. Od momentu, ako sa narodíme, je náš mozog utváraný na základe skúseností. Náš vzťah a interakcie so svetom je to, čo stimuluje aktiváciu neurónov v našich mozgoch, to, čo tvaruje spojenia v našom mozgu.

Súvis uvedeného s jogou


   Táto téma je v kontexte jogy prepojená predovšetkým s mindfulness a meditáciou. Áno. Aj pri realizácii jednotlivých pozícii vynakladáš potrebné úsilie, koncentruješ svoju pozornosť a si plne zapojený do danej aktivity, inak by Ti nevyšla. Ale v prípade mindfulness a meditácie sa učíme regulovať vlastné emócie a myšlienky a vlastne sa učíme rozpoznávať funkcie jednotlivých vymenovaných oblastí mozgu. Práve mindfulness a meditácia sú tými, ktoré ľudia používajú, keď sa potrebujú naučiť spracovať svoj stres alebo zmeniť nejakú svoju črtu. Z človeka, ktorého by si kedysi ohodnotil ako nervaka, sa potom môže pomaly stávať vyrovnanejšia osobnosť. Z človeka, ktorý sa bál milióna vecí sa stáva človek, ktorý pracuje so svojim strachom, upokojuje svoju amygdalu a strach nad ním už nemá takú kontrolu ako kedysi, dokonca ho už ani toľko nepredukuje. A človek, ktorý disponuje nejakou vlastnosťou, ktorú by chcel pozmeniť už neargumentuje vetou "Ja som proste taký. Som po otcovi." Chápe, že sa môže postupne rozhodovať inak a začne sa tvoriť.    


Úžasné na tomto všetkom je, že to nie sú dohady.




WIDDETT R., Neuroplasticity and Mindfulness Meditation. 2014. ScholarWorks at WMU

TANG Y. a kol., The neuroscience of mindfulness meditation. 2018. Nature Reviews Neuroscience

KOLB B., GIBB R., Cognitive Neurorehabilitation, Second Edition: Evidence and Application. 2015

SIEGEL D. Mindsight. 2010. New York: Random House Publishing Group.