Wooden Hut

Rozprávková joga so štipkou logopédie

      Lekcie funkčnej jogy určené pre deti predškolského veku a deti 1. ročníka základných škôl.

      Joga je zdravý pohyb, keď sa robí efektívne - to je jasné. Vedieme ňou deti k zdravému pohybu, pracuje sa na zdravej postúre, rozvíjame zdravú flexibilitu a dostatočnú silu, cvičíme s posturálnymi svalmi (aj svalmi panvového dna), vedieme deti k fyziologickému dýchaniu - aj to je jasné.

      Rozmýšľate, ako sa dajú dva vedecké smery - joga a logopédia - prepojiť? 

      Senzomotorika je zložená z dvoch slov — senzorika a motorika. Pri motorike to je jasné, sú tu celkom známe pojmy — hrubá motorika a jemná motorika, teda pohyb končatín a potom drobné a precízne pohyby prstov. Tu nič viac netreba, tu je prepojenie jasné. Deťom dávame rôzne krúžky, čiarky vlnky, bodky a nikto nespochybňuje súvis s komunikáciou.

      Ako je to so senzorikou? Svet okolo nás neustále stimuluje naše zmysly. Tieto podnety sa vyskytujú v rôznych modalitách ako sú svetlo, zvuky, vône, chuť a somatické vnemy (dotyk, bolesť, tlak, vibrácia, teplo, chlad). Na každé jedno z uvedených prislúcha nejaký zmysel — oči, uši, ústa, nos, koža. Prostredníctvom týchto zmyslov, respektíve špecifických receptorov v nich umiestnených, sa všetky tieto vnemy dostávajú do nášho vnútra, kde sa spracúvajú. Inak povedané — prepájajú perifériu s mozgom, našou centrálou. 

       Keď sa niekoho opýtate, koľko má človek zmyslov, pravdepodobne na vás vystrelí odpoveď päť! Je neuveriteľné, ako dlho ostali ďalšie tri v zabudnutí. Okrem čuchu, sluchu, zraku, hmatu a chuti máme ešte zmysel vestibulárny, proprioceptívny a interoceptívny. Sluch a zrak sú všeobecne prijaté zmysly v kontexte logopédie. Čo tie ostatné?

      Vestibulárny systém má nastarosti rovnováhu a celkovú telesnú postúru a je úzko prepojený napríklad aj s vnútorným uchom. Propriocepcia (alebo aj kinestézia) je zmysel, ktorý nás informuje o tom, kde sa naše telo nachádza v priestore a ako sa naše telo hýbe. Interoceptívny zmysel človeka informuje o jeho vnútornom stave, o všetkom, čo sa deje v jeho tele (hlad, smäd, chlad atď.)

 

Senzomotorická integrácia je schopnosť centrálneho nervového systému integrovať (spájať) rôzne zdroje stimulov a zároveň transformovať tieto stimuly do motorických činností. 

Machado, 2010

         Dobre zostavená lekcia jogy (pokiaľ nie je špecificky zameraná na konkrétnu oblasť) by mala obsahovať minimálne jednu záklonovú, predklonovú, rotačnú, obrátenú, balančnú a relaxačnú pozíciu. Keď sa teraz pozrieme ešte raz na to, čo je to senzomotorika, čo je to senzomotorická integrácia a predstavíme si lekciu jogy, je zrejmé, že kompletne celá zostava štantartnej lekcie jogy je o integrácii zmyslov, o vestibulárnom aparáte, o našej propriocepcii a spätnej väzbe a samozrejme aj o emóciach, ktoré toto všetko podtrhávajú a buď nás “vyvádzajú z rovnováhy” alebo sa nám darí udržať rovnovážneho bojovníka, tanečníka alebo strom. 

... dobre. ale čo to má s logopédiou?

        Predstavte si, že by ste chceli nainštalovať systém Windows bez toho, aby ste mali samotný počítač a všetky tie jeho mikroprocesory, pamäťové karty, kábliky a ja neviem ešte čo všetko. Predstavte si teraz jazyk, reč, komunikáciu, pamäť, pozornosť alebo schopnosť regulácie emócii ako systém Windows. Na to, aby sme ho mohli nahrať, potrebujete tú pevnú časť, čo predstavuje samotný mozog, konkrétne jeho najvrchnejšia, evolučne najmladšia časť — kortex alebo kôra, šedá hmota mozgová. Na obrázku vyššie je znázornená ľavá hemisféra a popis jednotlivých častí ľavej hemisféry — jednotlivých lalokov. Každý lalok má nastarosti určitú funkciu. Vpredu je riadený pohyb, teda motorika, každá expresia — prejav — nášho organizmu. Keď sa posúvame dozadu, prechádzame cez senzorickú časť, kde sa spracúvajú všetky somatické pocity a vznikajú vnemy (tlak, bolesť, teplo, chlad a pod.). Ďalej sa spracúvajú zrakové signály a trochu nižšie sluchové signály. Hlbšie v mozgu sa spracúvajú čuchové stimuly (“nenápadne” napojené na emočnú oblasť mozgu) a tiež emócie. 

      Sledujete, aká je to rozsiahla časť mozgu? 

      Senzorika — všetko to čo prijímame zvonka dnu a motorika — všetky reakcie zvnútra von?

      Predstavte si, že nie je niektorá časť rozvinutá, alebo že by niektorá z týchto častí dostávala veľmi málo stimulov. Čo sa stane s fungovaním počítača, keď jeho pamäťové karty nefungujú optimálne? Alebo samotný procesor? To isté sa stane s fungovaním ľudského organizmu, keď dostane málo alebo nedostatočnú kvalitu stimulov aspoň do JEDNEJ z týchto jednotlivých modalít. 

      … a príbeh pokračuje. Keď už teda aj dáme mozgu dostatok stimulov, ešte musíme stimulovať jeho schopnosť tieto stimuly správne prepájať, integrovať (o čom je spomínané senzomotorická integrácia).

       Dovolím si tu preložiť časť odborného článku Mudr. Martina Kučeru (2020) — českého lekára, ktorý sa spolu s tímom venuje problematike senzomotoriky.

       Zjednodušene povedané — akýkoľvek organizmus môžeme chápať ako systém prijímajúci zvonka informácie prostredníctvom zmyslového vnímania a navonok sa prejavujúci expresiou, ktorá je vždy sprevádzaná alebo sprostredkovaná motorikou. Podnety z jednotlivých zmyslov sú integrované a spracovávané na rôznych úrovniach centrálnej nervovej sústavy (mozog a miecha — CNS) a tým umožňujú následnú expresiu.

       Napríklad … jednoduchý pohyb čeľuste (s cieľom napríklad artikulovať alebo žuť) je výslednicou viacerých informácii. Sú to informácie o vzájomnej pozícii tela a hlavy a ich pozícii voči okolitému priestoru (tu sa integrujú vnemy vestibulárneho aparátu, propriocepcie, hmatu, chodidiel a prípadne ďalších častí tela, očí, sluchu). Do procesu ďalej vstupujú informácie o pozícii jednotlivých štruktúr oro-faryngu, teda ústnej časti hltana (čo je práca propriocepcie). Pri rečovom prejave má významnú úlohu aj sluchová kontrola, prípadne vyhodnotenie odozvy okolia (zrak a sluch). Pri príjme potravy sú súčasťou tejto integrácie chuťové a čuchové vnemy, zrak aj hmat.

       … a to je len pohyb sánky — viete si do toho predstaviť pohyb jazyka a mäkkého podnebia? Významným koordinátorom týchto zložitých funkcií je limbický systém (centrum emócii). Prostredníctvom neho celý proces ešte ovplyvňujú emócie a na ne viazané pamäťové stopy.

        Ďalším faktorom je napríklad aj postura, ktorá určuje kvalitu a spôsob pohybu periférnych oblastí tela (ruky, štruktúry dutiny ústnej a i.). Napríklad náklon ťažiska tela dopredu reflexne ovplyvňuje napätie a postavenie mäkkého podnebia, jazyka aj pier. Pri rehabilitácii nedostatočného podnebnohltanového uzáveru je napríklad možné zlepšiť efektivitu cvikov samotnou pozíciou tela.

         Kolektív autorov Kučera, Fritzlová a Frič začali v priebehu posledných rokov používať termín senzomotorická integrácia ako názov zastrešujúci ich komplexné rehabilitačné prístupy, ktoré zohľadňujú práve senzomotoriku.Možnosti senzomotorickej integrácie nám v odbornej praxi v rámci rehabilitácie postihnutých funkcií umožňujú do určitej miery nahradiť postihnuté zmyslové vnemy posilnením iných.

 

      Popísané pekne vykresľuje prepojenie senzomotoriky s rečovými funkciami a prehĺtaním, čo je rýdzo klinicko-logopedická doména. V rámci senzomotorickej integrácie sa často prepájajú ostatné zmysly predovšetkým so sluchom a zrakom a dôležitá je aj koordinácia (ruky, nohy, štruktúr podieľajúcich sa na rozprávaní) a rytmizácia. Joga pozostáva z množstva cvičení, ktoré stimulujú takmer všetky zmysly, budujú správnu postúru, pracujú s dychom a všetky tieto úkony prepája. Môžeme teda predpokladať, že joga je forma senzomotorickej stimulácie.

 

        Čo sa týka jazykových a kognitívnych schopností (napríklad pamäť alebo pozornosť) — tam je už možno náročnejšie si predstaviť prepojenie s jogou. Alebo vlastne možno ani nie — vďaka všadeomieľanému slovnému spojeniu “psychomotorický vývin”. Už spojenie pojmov psychika, motorika a vývin poukazuje na chápanie faktu, že motorika je previazaná s psychikou, kde jazykový systém rozhodne zaraďujeme. Toto prepojenie vysvetľujem aj prirovnaním komunikácie a prepojenia medzi mozgom a “systémom” (kognícia, jazyk a pod.) a hardwerom a softwerom. Bolo dokázané, že skoré motorické oneskorenie sa vyskytovalo spolu s inými vývinovými poruchami, ako je napríklad špecificky narušený vývin reči (vývinová dysfázia). Je teda možné, že skorý motorický vývoj predpovedá následný vývoj jazyka aj u typicky sa rozvíjajúcich detí. Len málo štúdií však skúmalo motorické a jazykové prepojenie dlhodobo aj u typicky sa rozvíjajúcich detí.

       Uvedené nasvedčuje, že ...fungovanie motoriky, senzoriky a ich prepojenie je zdá sa neodmysliteľnou súčasťou primeraného rozvoja v oblasti kognície, jazyka, reči a komunikácie - celkovo psychických funkcii.

... takže môžeme povedať, že bežná lekcia jogy dostatočne stimuluje detský mozog. V čom je tento program "rozprávkovej jogy" iný?

 

        Aby som tento celý koncept s logopédiou prepojila ešte viac, zapojila som doňho naratíva - rozprávačske schopnosti našich detí. 

Naratíva  sú komplexnou a dôležitou súčasťou komunikácie, ktorú každý deň používame na:

  • porozumenie prečítaného textu

  • prerozprávanie nejakej udalosti ostatným

  • “popis” sprostredkovaný ostatným

  • rozprávanie o sebe

  • dávanie pokynov

  • argumentácia a presviedčanie

 

      Naratívne schopnosti nám pomáhajú robiť všetky tieto veci organizovaným, efektívnym a pútavým spôsobom. Ľudia so slabými rozprávačskými schopnosťami môžu preskočiť dôležité detaily, nechápu súvislosti alebo môžu naopak spájať nesúvisiace prvky apod. Deti so slabými naratívnymi schopnosťami majú často akademické problémy. 

 

      Každý príbeh má zároveň svoje časti, čo sa napríklad v rámci literatúry označuje aj akronymom EKOKRPKA. Prvá časť je expozícia (E), čo zodpovedá úvodu príbehu, predstaveniu postáv a prostredia. Druhá časť je kolízia (KO), čo predstavuje nastolenie problému. Treťou časťou je kríza (KR), teda vyvrcholenie problému, čo samotný problém spôsobil napríklad aj na emočnej úrovni. Peripetia (P) je štvrtá časť príbehu, v ktorom dochádza k rozuzleniu konfliktu alebo problému, príbeh končí katastrofou (KA), teda záverom, kde je príbeh zhodnotený.

      V prípade diagnostiky naratív u detí sa sústredíme na všetky tieto časti a zisťujeme, či ich dieťa používa, či im rozumie, či ich v príbehu dokáže zachytiť a potom v prerozprávaní správne na seba naviazať. 

Toto všetko som skĺbila ...  časti lekcie detskej jogy podľa ponúkaného konceptu sú navrhnuté s ohľadom na časti príbehu, ktoré by mal obsahovať a zostava takejto “logopedickej jogy” (to sú už konkrétne jogové pozície, ako je vedená meditácia a pod.) je definovaná úplne prirodzene senzomotorikou a prácou s emóciami.. 

O kurzovom programe si prečítajte tu.​

Pre viac informácii ma pokojne kontaktujte.

       Do budúcna je plán vytvoriť 2 kurzové programy, z ktorých si budete môcť vybrať - ekológia a vzťah k prírode a emocionálna inteligencia. K obom budú samostatne vytvorené knižky s príbehami, ktoré ku kurzu dostanete (aktuálne pracujem na ekológii). 

       Po týchto kurzových programoch predpokladám, že dieťa bude už veľmi dobre zoznámené s mnohými jogovými pozíciami (asánami) a postupne ho môžeme pripravovať na lekcie detskej jogy, ktoré sú už predovšetkým o samotnom cvičení.

06/2020 - 05/2021

  • Facebook
  • Instagram