Cvičím asány - cvičím jogu ?

      Joga je veda - asány sú jej súčasťou, ale nie jedinou. 

  Joga je systém fyzických, mentálnych, respiračných (dychových - pranajámových) cvičení, ktorých cieľom je trénovať viaceré úrovne ľudskej bytosti.

Akvarel kartáč 9

         Joga "praktizovaná na podložke" sú často práve tie spomínané asány, teda fyzické cvičenia.

      Ale joga ako taká, jej princípy a učenie, sa dá preniesť do celého nášho života - do vzťahov, do práce, do stravovania, životného štýlu. V prvom rade treba podotknúť, že joga nie je náboženstvo - nevyznáva nijakého Boha.

      Joga je veda, ktorá pracuje s každou úrovňou ľudského bytia. Podľa jogy to s tými úrovňami ale nie je až tak jednoduché ako to máme v kultúre my - "telo - myseľ - (a možno) duša". Je toho trochu viac, tak spomeňme to telo, inteligenciu (tú vnútornú, čím sa nemyslí IQ), dušu a pridajme aj ​​emócie, celkovo psychiku a energie.

      Množstvo asán  - fyzické cvičenia - sa prekrývajú s cvičeniami, ktoré by ste dostali od fyzioterapeuta - len na to, aby mali terapeutický účinok ich treba realizovať správne, v určených a dovolených rozsahoch, so zapojením správnych svalov. Od toho tam je samozrejme inštruktor. Niektoré jogové prúdy (napríklad ashtanga joga alebo aj hatha joga) nám hovoria, že ak chce človek realizovať jogove asány s ešte "hlbším cieľom" ako mať pevné, zdravé a funkčné telo, ide do nich hlbšie, prekračuje limity svojho tela a nakoniec aj seba ako človeka. Dá sa povedať, že súhlasím, ale má to háčik. Každý je iný a to sa týka aj tela. Niektorí ľudia by to s prekračovaním limitov nemali preháňať. O tom som sa ale presvedčila až zahrabaná v knihách o ajurvéde.  Ajurvéda a joga sú v mnoha smeroch prepletené, ale ich cieľa sa celkom líši. Ajurvéda sa snaží človeka harmonizovať - dodávať to, čoho je málo a zmierniť to, čoho je veľa. To platí aj o tele. Ak je človek príliš flexibilný a naopak má málo sily, mal by sa pustiť práve cestou sily a nie flexibilty. Joga nie je šport, ktorý si vyberáme podľa toho, v čom sme dobrí a čo nás baví, ktorého cieľom je prekračovanie limitov a nekonečné posúvanie hraníc. Joga je veda, ktorej cieľom je dosiahnutie rovnováhy a tá nie je vždy o dosiahnutí "hraničných pozícii". 

 

       Pranajámových cvičení je tiež veľa - niektoré upokojujú, niektoré povzbudzujú. Pracuje sa predovšetkým s bránicou (sval), ktorá rozdeľuje orgány brušnej a hrudnej dutiny. Vrámci jednotlivých pranajámových techník sa s ňou dá doslova "vyhrať" viacerými spôsobmi, čo ovplyvňuje fungovanie vnútorných orgánov, tok telesných tekutín, postúru (teda držanie tela) a nakoniec aj jemné zložky nášho bytia - emócie, myslenie a energie (ak na ne neveríte, whatever - nemáte potom čo pokaziť ani zlepšiť). 

      Mentálnymi cvičeniami myslím predovšetkým piatu končatinu jogy podľa Patandžaliho, respektíve jej časť. Piata končatina jogy (pratyahara) je o obrátení pozornosti do našeho vnútra a odpútanie sa od zmyslov. Človek sa prakticky zoznamuje s tým, že existuje aj niečo ako je vnútorný svet a že to nie sú všetky stimuly z okolia ale práve naopak - zvnútra. Je fajn použiť napríklad vizualizáciu, mindfulnes alebo techniky progresívnej relaxácie. Cieľom je naučiť človeka pracovať s emóciami, tolerovať nepríjemné a naplno si uvedomiť príjemné, prijať tok myšlienok a učiť sa zakladať svoj život na rozhodnutiach, nie na prchavých pocitoch, plynúcich myšlienkach, svojom tele a všetkom ostatnom, čo sa mení... bol by hriech tu nespomenúť šiestu (dharana - koncentrácia, zameraná pozornosť) a siedmu (dhyana - meditácia) končatinu jogy podľa Patandžaliho výkladu. Tieto tri spomenuté končatiny sa dosť výrazne líšia. Kým pratyahara je sledovanie vlastného sveta bez zásahu, dharana je praktikovanie koncentrácie mysle na jeden bod či predmet a dhyana je meditácia, teda stav bytia "bez vedomia o bytí". Je to posledný stupeň pred samotným osvietením. 

       A akú jogu učím ja? Čítaj nižšie ... 

 
zmrazené Listy
 
Funkčná joga

Čo sa týka samotného pojmu joga - neprikláňam sa k žiadnemu extrému.

  Nie je to pre mňa "holý strečing" či šport, ale ani spôsob spojenia sa s Vyšším Ja. Keďže som potrebovala toto moje chápanie jogy nejako nazvať, vznikla funkčná joga. 

Akvarel kartáč 9

      Učiteľkou jogy nie som na plný úväzok. Tu niekde som pochopila, ako potrebné je starostlivo zostaviť lekciu u niekoho, kto si príde zacvičiť napríklad 1x za týždeň - ako je to vlastne u väčšiny. Zostava sa líši aj vzhľadom na vek, takže v prípade seniorov je dôležité lekciu zostavovať citlivo. Jedna vec je každého osobná prax, ktorá by mala byť v ideálnom prípade každodenná a druhá vec je skupinové cvičenie raz za týždeň.

      Ako na to ?

      V našom západnom svete málokedy ideme s jogou do hĺbky a v skutočnosti myslím, že dobrých 90% populácie (ak nie viac) necvičí jogu, ale asány. To vôbec nie je problém! Podľa toho ale treba zostavovať lekcie a netreba čakať, že človek sa za týždeň pri vystretých nohách dotkne dlaňami zeme v hlbokom predklone. Nehovoriac o novom trende cvičenia jogy, kde ide predovšetkým o to môcť povedať, že cvičíme jogu a nafotiť pár tanečníkov pri západe slnka. To je taktiež samostatný "jogový prúd" by som povedala.

      Keď poviem, že učím jogu, všetci sa ma opýtajú "akú?". Ťažko mi na to odpovedať, pretože žiadnu konkrétnu a len ju. Najbližšie má pravdepodobne k hathe, ale učím niečo z hathy, niečo z jin, niečo z ashtangy, niečo z vinyásy. Túto jogu nazývam aj funkčnou. Počas lekcii skúšam trafiť tú zlatú strednú cestu medzi tapasom (disciplína) a santoshou (spokojnosť), takže je to niekde medzi uspokojením sa v jednej pozícii ale zase potlačením sa v druhej. Človek teda odchádza spokojný sám so sebou a zároveň povzbudený vykročiť zo svojej komfortnej zóny. V ideálnom prípade :-). 

      Nesnažím sa do ľudí vtesnať kultúru Indie, ani náboženstva ani nijakého konkrétneho jogového prúdu. Joga, podobne ako aj Boh, patrí myslím si všetkým, ktorí o ňu stoja. India sa môže pýšiť jej zrodom, ale ani káva neostala len v Arábii len preto, lebo ju tam objavili ako prví, nehovoriac o tom, že joga je veda a veda skúma - bezohľadu na to kde. Verím, že máme "kvitnúť tam, kde sme boli zasiati", takže mám rada Slovensko, užívam si jogu z Indie, kávu z Arábie, pizzu z Talianska a tak ďalej. Vzťah s Bohom vnímam ako každého osobnú vec rovnako ako aj spôsob, akým sa mu venuje. Či sa s Bohom zblížite počas cvičenia jogy, v kostole, mešite, v prírode, počas behu alebo v komunikácii s ľuďmi - je to Váš výber a Váš spôsob. Hlavne, aby ste ho našli.

      Čo sa týka organizácie - lekcia trvá do 70 minút a je zložená v závislosti od toho, či ste na lekcii 60+ alebo na štandartnej. Začíname zakorenením v pozícii hory, vnímaním vlastného tela a dychu. Prvým pomalým upraveným pozdravom slnka telo upovedomíme, že sa mu ideme venovať. Nasledujú pozdravy slnka v tempe dychu, ďalej hlavná časť zostavená z asán s viacerými možnosťami prevedenia (od najľahšieho po najťažšie) skôr statického charakteru s predýchaním troma až piatimy dychmi, a potom samozrejme najdôležitejšia časť lekcie, ktorou sú pranajámové techniky (10 minút). Nakoniec príde samozrejme najobľúbenejšia časť - záverečná meditácia (alebo lepšie povedané relaxácia) v trvaní do 10 minút. 

     Nebolo tomu dávno, keď som si na svojich lekciách veľmi priala ľuďom ukázať skutočný potenciál jogy cestou pranajámy, koncentrácie a mindfulness meditácie. Ako som ale spomínala v úvode - väčšina ľudí jogu vyhľadá pre svoje známe ozdravné účinky na telo a možnosť príjemnej relaxácie v závere, nie pre jej potenciál pôsobiť aj na hlbšej psychologickej úrovni. Plný jogový dych sa nedá považovať za pranajámové cvičenie, pretože by mal byť našim reflexne zabudovaným vzorcom dýchania - no napriek tomu je to jediná "dychová technika", ktorá sa na lekciách reálne využíva. Popravde prechádzam na tento režim aj ja, pokiaľ sa so skupinou nedohodneme inak. Naša západná kultúra potrebuje niekde začať a myslím, že plný jogový dych a civčenie asán je vhodným začiatkom. Či už niekto chce zájsť hlbšie alebo nie, je každého osobná vec. Preto som vyhodila z mojich lekcii cvičenia akým je napríklad aj trataka, teda také zabrdnutie do dharany - tréningu koncentrácie mysle.

         Nejde ani tak o odovzdávanie svojich skúseností, ale o napĺňaní potrieb cvičenca.

      Ak je niekto presvedčený, že chce začať so svojou dennou sadhanou (každodennou spirituálnou cestou, respektíve rutinou), veľmi rada mu poradím, ako ju vhodne nastaviť podľa jeho života. Nie každému sa dá vstať ráno o štvrtej, realizovať minimálne polhodinovú ajurvédsku rutinu a zacvičiť si niektorú z 90 minútových sérii ashtangy jogy pred prácou. Nie sme mnísi a nie každý sa jogou živí, takže potrebujeme našu sadhanu aplikovať na svoje životy.

       Realizácia asán - samotná "joga na podložke" - je pre mňa fyzické, psychické a aj energetické cvičenie. Fyzický a psychologický aspekt je zrejmý. Množstvo asán (samozrejme realizovaných správne) nájdeme vo fyzioterapeutických cvičeniach, takže ich pozitívny efekt na zdravie nášho tela je nepopierateľný. Jeden z veľkých rozdielov medzi jogou a napríklad pilatesom vidím predovšetkým v následnosti cvikov - joga je jeden krásne previazaný súvislý tok cvičení, takže tu nenájdete žiadne "odrezané časti", ako napríklad presun z pozície tureckého sedu rovno do hory. Všetko má svoje predkroky a spolu to vyzerá ako taký pekný tanec. Dynamická časť power jogy ešte stále nie je moja šálka kávy, ale vinyása ... je nádherná. Psychologický efekt dosahujeme v rámci práce s emóciami, myšlienkami, ich uvedomovaním, mindfulnessom a meditáciou. Čo sa energie týka - ak človek chápe, že všetko hmotné na tomto svete vyžaruje nejakú energiu (čo potvrdzuje aj fyzika), tento aspekt sa nedá poprieť. Kombináciou správnej realizácie asán a správneho (stačí len uvedomeného) dýchania človek pomáha telu, aby každý jeho fyzický aspekt fungoval správne, no zároveň pracuje aj so svojou energiou. Tu ponúknem moju osobnú predstavu. Energiu si predstavujem ako jemný dym, ktorý kopíruje tvar nášho tela - aj ho presahuje. Je jasné, že kvalita aj kvantita tohoto dymu sa mení - v niektorej časti je ho príliš, v niektorej zas málo, v niektorej je ho chronický nedostatok a v niektorej zas chronický prebytok. Faktory, ktoré na to vplývajú sú jedlo, ktoré prijímame, emócie, pod ktorých kontrolou sa ocitneme, zážitky, ktoré prežívame (alebo sme prežili) a podobne. Joga nám pomáha upravovať kvalitu tohto dymu - energie - a tiež jeho rozloženie. Verím tomu, že s energiou dokážeme pracovať Má to logiku. Nie? 

 

      "Joga mimo podložky" - a teda osvojenie jogových princípov a ich aplikácia v živote je jeden z najväčších krokov, pre ktorý sa v živote môžete rozhodnúť. V týchto princípoch je množstvo múdrosti a pomáhajú nám žiť náš život v pohode a zároveň takýto pohodový život vytvárať aj v našom okolí. Tieto princípy nás učia narábať s myšlienkami, emóciami, učia nás používať našu inteligenciu v prospech samých seba a druhých. Nehovorím, že je jednoduché tieto princípy pochopiť a už vôbec nie je jednoduché ich aplikovať. Ale predsa cesta je cieľ a táto rozhodne stojí za zváženie.

      Čo sa týka spirituality, mám k nej veľmi blízko, no musím sa priznať, že nie počas cvičenia jogy. Spiritualita je každého osobná cesta, na jej praktizovanie má každý svoj spôsob. Jogové princípy sú pevne zakotvené v súcite, službe druhým a vďačnosti, čo človeka bez debaty skôr či neskôr aspoň vystaví otázkam o Bohu - ak ho k nemu priamo neprivedú.